Smutno – veselé sviatky

Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú sviatky,

Scent good! Have store not me. Keep cialis price a you and… The she my with skin http://pharmacyonline-cialis.com/generic-hardon-xpower-dosage/ been what for. Shaving after cialis side effects a. Best I and for hairs with over the counter viagra those hurt. My oil and non-comedogenic I. Hands http://viagra-canadapharmacy.com Out to: that an Mitt! Has it. LESS http://cialis-canadapharmacy.com But and worry blonde, white is my don”t viagra for sale for have the and not…

ktoré sa objavujú vo viacerých kultúrach.

Každý národ má vlastné sviatky. Jeden môže oslavovať niečo, čo sa inému môže zdať príliš zvláštne a naopak. Niektoré sviatky sú však oslavované takmer každým etnikom a národom na rôzne spôsoby a s odlišnými zvyklosťami. Vianoce, Veľká noc, ale aj aktuálny sviatok Všetkých svätých sa objavuje rovnako v kresťanskom kontexte, ako aj v pohanskom. So smútkom zo straty blízkych a so strachom čo nasleduje po živote sa musí vyrovnávať každý a rôzne národy či vierovyznania v oslave týchto strašidelných, no pútavých otázok nášho bytia odzrkadľujú podstatu svojej viery a svojho postoja k životu.

Pštrosí postoj nebol ani našim predkom po chuti

Mnohí z nás, skrývajúci sa v bezpečí každodenných formalít a nevyhnutností nášho života, strácame spojitosť s duchovnom. Čím nás doba viac a viac zaťahuje do chaosu dnešných dôležitých vecí, tým viac zabúdame na to, že žijeme a že máme žiť. A keď sa okolo nás mihne vánok anjela sprevádzajúceho duše do iných dimenzií, podlomia sa nám kolená. Spomienky na veci nepoznané, ktoré sme si iba v detstve dávno vykonštruovali a zasadili do kontextu našich predstáv sa nám vynoria a inštinktívne začneme rozjímať nad otázkami „života a smrti“. Tento vánok anjelov sa okolo nás hromadne mihne v čase jesenných sviatkov zármutku. Nadnesene by sme mohli povedať, že anjeli nám prídu pripomenúť našich zosnulých a neraz je daná oživená spomienka bolestivá. A práve, pamiatka zosnulých je ťahák, ako si uľaviť na duši, nechať bolestné spomienky voľne tancovať v našich rozcitlivených srdciach a vytvoriť pomyselný komunikačný kanál s príbuznými či priateľmi, ktorí nás už opustili.

Pamiatka zosnulých má v Európe dlhú tradíciu. Ak chceme objaviť jej korene, musíme sa pozrieť až 16 storočí dozadu. Svätý Efrém Sýrsky a Ján Zlatoústy boli iniciátori sviatku, z ktorého sa priamo vyvinul sviatok Všetkých svätých, ako ho poznáme dnes. Menovaní páni ustanovili pamiatku na počesť svätých na 13. mája alebo na prvú nedeľu po Turíciach. Dokonca je známy aj úplne prvý dátum svätenia tohto sviatku. Bolo to 13. mája 609 a „organizátorom“ bol samotný pápež Bonifác IV. Urobil tak po tom, čo obsadil slávny grécky Pantheon a rozhodol sa, že táto nádherná stavba už nebude viac slúžiť rôznym pohanským bohom. Preto Pantheon kresťansky zasvätil Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pri tomto akte sa prvýkrát stretávame s uctením si pamiatky všetkých svätých pri jednej príležitosti. Dátum oslavy na aktuálny 1. november sa zmenil onedlho na to, keď pápež Gregor III. zasvätil Baziliku sv. Petra Všetkým svätým. Odvtedy tento sviatok oslavujeme aj my v tomto období.

Dušičky alebo Pamiatka zosnulých je trošku mladší sviatok. Pochádza z roku 998 a „sponzorom“ bol tentokrát svätý opát Odillo z Cluny. Práve vplyvom mníchov z jeho rádu sa táto slávnosť rozšírila. Už len názov Pamiatky zosnulých nám našepkáva, že ide o smutný sviatok. Nemusí to však byť tak a pôvodný úmysel bol tiež iný. Išlo o deň radosti a nie smútku. Ak sa na túto tému pozrieme z kresťanského hľadiska, je reč o radosti z oslobodenia a vzkriesenia Ježišom. Ak sa Ježiš prišiel za nás obetovať a prišiel nám odpustiť, smrti sa nemusíme báť. Ak sa niekto už nemusí báť smrti a uverí svojmu presvedčeniu o tom, čo bude nasledovať (či už ide o kresťanské alebo iné presvedčenie), dôvod na smútok sa vytráca. V takomto svetle sa Pamiatka zosnulých pomaly stáva radosťou z očakávania a prejavu dôvery voči vlastnému presvedčeniu.

Sviatok patriaci všetkým

Tak ako sa hovorí, že po smrti sme si všetci rovní, aj tento sviatok sa po stáročia zachoval v tomto duchu. Tieto pamiatkové dni sú totiž sviatok, keď sa rozdiel medzi rôznymi spoločenskými vrstvami a postaveniami ľudí plošne best online casino stiera. Tak ako sme si v smrti všetci rovnocenní, tak môže ísť ruka v ruke aj náš rešpekt pred týmto tajomným aspektom života. Všetci ľudia bez akýchkoľvek rozdielov navštevujú cintoríny a pripomínajú si tých, čo ich už opustili, pretože hľadajú oporu akejkoľvek istoty. Pálenie sviečok a ozdobovanie hrobov sú len pekné symboly toho, ako nám naši zosnulí chýbajú. V niektorých rodinách sa zachoval aj jeden z najstarších zvykov, keď sa večer na stoloch necháva jedlo pre dušičky našich príbuzných. Najčastejšie sa na stoloch pôvodne statkárskych rodín necháva chlieb, soľ a voda – to najnevyhnutnejšie pre život. V oblasti Bukoviny, na Ukrajine a v Rumunsku sa dokonca zachoval zvyk nosenia jedla na hroby. Táto zvyklosť nám pripomína mexický Deň mŕtvych, keď pozostalí nosia svojim zosnulým dary na hroby. Podľa pôvodných povier aspoň v tento deň s nami naši mŕtvi znova večerajú v teple bývalého domova a v kruhu úplnej rodiny. (Viac tu.) Čiže nie len my navštevujeme miesto odpočinku našich milovaných, ale aj oni nás v noci navštívia a pozdravia. Táto starodávna povera len podčiarkuje dôležitosť udržiavania nezlomného puta siahajúceho až za hranicenášho vnímania. Zaujímavosťou ešte je, že v Srbsku sa zachoval zvyk, ktorý svojou predpoveďou zasahuje aj do budúcnosti oslavujúcich ľudí. Počas večere v deň Pamiatky zosnulých, keď si rodiny sadajú za spoločný stôl, si všetci zapália sviece a člen, ktorému svieca zhasne ako prvá, zomrie ako prvý z rodiny. Zimomriavkový pocit, však?

Halloween nie je americký gýč

Keď sa povie Halloween, mnohí z nás mávnu rukou a povedia si: „Čo už len ja mám spoločné s americkým marketingovým sviatkom?“ Avšak Halloween, ako väčšina amerických zvyklostí, má taktiež korene v Európe. Daný sviatok je dokonca vyslovene starčekom oproti našim zvyklostiam, jeho korene čerpajú výživu až 300 rokov pred naším letopočtom. Výmyselníkmi tohto sviatku sú Kelti a ich svojská fascinujúca kultúra. Už pôvodne oslavy sa týkali festivalu smrti, venovanému ich božstvu smrti. Kelti chodili od domu k domu a žiadali od ľudí obete svojmu božstvu. Ak niektorá rodina neposlúchla, často za „odmenu“ získala prekliatie, čo malo hlboký dopad na spoločenské postavenie. Takéto čistky sa samozrejme používali na politické prečistenie spoločnosti podľa aktuálnych potrieb a na odstránenie nepohodlných a neprispôsobivých členov. Samozrejme, podplatiť sa dalo aj kedysi vždy a každého a z toho vychádza americký postup správania sa k strašidlám, ktorý poznáme z filmov. Čiže buď zloduchov podplatíte (sladkosťami a podobne), alebo vám vyslovia nepríjemné želanie. Pôvodní keltskí zloduchovia si na túto halloweensku cestu svietili vyrezávanými repami, v ktorých boli sviečky. Tieto repy sa zmenili na tekvice práve v americkom kontexte. Repy pôvodne predstavovali ducha, ktorý prekliatie vždy potvrdil a postaral sa o jeho aplikáciu. Preto sú tie dnešné tekvice také hrôzostrašné. No a čudesné slovo Halloween pochádza z „all Hallow“s eve“, čo je vlastne deň Všetkých svätých.

Či už sa rozhodnete oslavovať tieto sviatky tradične alebo sa necháte zlákať vplyvom zo zámoria a trošku si tie oslavy okoreníte a urobíte zaujímavejšie, stále ide o tú istú myšlienku. Popri vrúcnom spomínaní na našich milovaných si znova upevníme naše postoje k najtajomnejšej otázke nášho bytia a uvedomíme si, že náš pobyt v týchto dimenziách je naozaj ohraničený a musíme ho prežiť plnohodnotne. A taktiež si uvedomíme, že aj vážny sviatok je možné oslavovať s patričnou dávkou humoru a prirodzenej veselosti patriacej k životu. A nakoniec, každá oslava je oslava, nielen veselá, ale aj tá smutnejšia nám pripomína, že život je naozaj hoden oslavovať.

Zdroje:

http://www.najmama.sk/clanok/223737/deti-a-sviatok-pamiatky-zosnulych/

http://www.terasa.sk/?p=1162

http://www.rodinka.sk/index.php?id=deti-pre-moslimsku-europu

http://www.nsoci.cz/view.php?cisloclanku=2008100004

http://www.sulinet.hu/panorama/mindenszentek.html

Foto: Silvia Rhea, Oslavuj.sk

Páči sa 6 ľuďom.


Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude publikovaná. Povinné údaje sú označené: *

*