Popolcová streda

Sviatky jari, kraslice, zajačiky, šibačka, oblievačka, nový život, pôst, svätenie jedál, zmŕtvychvstanie, aleluja… takéto a podobné asociačné pole viažuce sa k sviatku Veľkej noci by asi vymenovala väčšina populácie vyrastajúca a žijúca prinajmenšom v slovenskom kultúrnom prostredí. Nasledujúci text sa pokúsi priblížiť toto vzácne obdobie z pohľadu kresťana katolíka.

Čím je obdobie Veľkej noci pre kresťana?

V prvom rade ide o najväčší sviatok vykúpenia, vzkriesenia, večného života, odpustenia, vďaky a radosti. No skôr než nastanú pocity radostné, predchádza sláveniu Veľkej noci prípravné obdobie štyridsaťdňového pôstu (6 pôstnych nedieľ, rímskokatolíci do pôstneho obdobia nepočítajú nedele, gréckokatolíci áno) nesúceho sa v duchu smútku, rozjímania, zapretia, obrátenia, uvedomenia si svojej malosti. Číslo 40 má posvätný význam: 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní bola zem pokrytá vodou počas potopy sveta, Ježiš Kristus strávil 40 pôstnych dní na púšti pred svojim verejným vystúpením a podobne. Pôstna príprava sa každý rok začína Popolcovou stredou v siedmom týždni pred Veľkou nocou (tento rok pripadla na 9. marca).

Význam Popolcovej stredy

Názov pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Získaný popol kňaz alebo diakon použije na označenie kríža na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte Evanjelium!“. Obrad sypania popola bol pôvodne určený len pre verejných hriešnikov (do chrámu vstupovali bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si popol na hlavu), označoval pokánie pred Bohom. Neskôr sa sypanie popola na hlavu stalo symbolom rozhodnutia nápravy a vyprosenia Božieho odpustenia. Na Popolcovú stredu viaže veriacich prísny pôst. Pôvodné pôstne pravidlá boli prísnejšie: dovoľovali jedno jedlo denne s abstinenciou mäsa, mlieka, rýb, mliečnych výrobkov (syry, maslo). Terajšia pôstna disciplína hovorí o zdržiavaní sa mäsa (od štrnástich rokov), dovoľuje trikrát denne sa najesť, pričom raz do sýta (platné pre všetkých plnoletých do začatia šesťdesiateho roku života). Rovnaké pravidlá sa uplatňujú aj počas Veľkého piatku. Dňami pokánia sú však všetky piatky v roku (nie len počas pôstneho obdobia). Veriaci konajú pokánie zdržiavaním sa mäsitého pokrmu alebo môžu vykonať skutok kajúcnosti (účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec), prípadne vykonajú nejaký skutok lásky blížnemu, čítajú Sväté písmo aspoň 10 minút, zrieknu sa sledovania televíznych programov (okrem správ), fajčenia, alkoholu či iného zlozvyku. Pokánie a pôst sa teda nespája len s jedlom a skutočný zmysel majú len vtedy, ak vychádzajú z duše kajúcnika. Zavŕšením pôstneho obdobia je tzv. Veľký týždeň, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou na Bielu sobotu. Aj o týchto významných dňoch si neskôr povieme.

Foto: www.sxc.hu

Prečítajte si aj:

Páči sa 15 ľuďom.


1 komentár k článku Popolcová streda

  1. Viktoria Bubancová

    nieje tam nič o ježišovy,a čo sa v ten deň stalo ježišovy.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude publikovaná. Povinné údaje sú označené: *

*