Dnes, v posledný novembrový deň, oslavuje meniny Ondrej a Andrej. Sú to mená, ktoré spolu s Katarínou, Barborou, Mikulášom a Luciou tvoria tradíciu takzvaných strigônskych či strídžich dní. Každé meno sa spája nielen s rôznymi pranostikami, ale i zvykmi. A počas Ondreja sa v plnej miere praktizovala dokonca aj ľúbostná mágia.

Trasenie

Na Ondreja sa triasli ploty či čerešne a bielili sa obloky vápnom. Zvyk trasenia plotov už spadá do spomínanej ľúbostnej mágie, pretože dievky pritom odriekali:

„Trasiem, trasiem les.

Kde šteká pes,

tam je môj odsúdenec dnes.“

Z ktorej strany bolo počuť zabrechať psa, tým smerom sa dievča malo vydať. V inom kúte Slovenska sa inak hovorilo:

„Kývam plotom,

nikto nevie o tom,

len sám pánboh z neba,

že mi muža treba.“

Alebo takto:

„Plote, plote, trasiem ťa,

milý Ondrej, prosím ťa,

aby si mi dal znati,

s kým budem pri oltári státi.“

Liatie

Liatie olova malo takisto vyzradiť, aký ženích slobodnú dievku čaká alebo aký osud šloveka na budúci rok postretne. Roztavené olovo sa lialo do nádoby s vodou väčšinou cez uško kľúča so slovami: “Ondreju, Ondreju, na teba olovo lejú, dajže ti mne dneska znati, koho budem za muža mati.“ Olovo vytvorilo na vode určitý tvar a podľa toho si dievky veštili budúcnosť. Ak olovo vytvorilo tvar prsteňa, znamenalo to, že sa dievka skoro vydá, ak kolísku, že sa prespí.

Alebo mal tvar pripomínať a symbolizovať budúcnosť či povolanie ženícha. Ak olovo pripomínalo pušku – dievča sa malo vydať za vojaka, ak batoh, bol jej súdený handrár. Tvary pripomínajúce rôzne nástroje veštili remeselníka, no ak olovo pripomínalo truhlu, dievča malo zomrieť do roka. Pozmenená tradícia vraví, že v tvare stuhnutého olova sa skrývala odpoveď na akúkoľvek otázku, ktorá sa vyslovila pred jeho odlievaním. Zaujímavosťou je, že vo včelárskych rodinách sa namiesto olova lial vosk. Na svätého Ondreja sa však práve do týchto rodín nemalo chodiť na návštevy, aby sa im neprestali na rok rojiť včely.

Varenie

Do tretice k milostnému čarovaniu patrí varenie halušiek či pirohov s lístočkami. Dievky napísali na papieriky mená šuhajov, vložili ich do cesta a vhodili ho vriacej vody. Postupne ako halušky či pirohy vyplávali, si aj ony svoje „veštby“ vylovili a každá vo svojom kúsku našla meno toho pravého. V niektorých krajoch boli čary platné len vtedy, ak sa múka, drevo a voda, teda tri veci potrebné na varenie, ukradli z domu Ondreja.

S Ondrejom sa spájajú aj rôzne porekadlá a pranostiky, spomenieme tie najzaujímavejšie:

Aký Ondrej, takí všetci.
Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
Keď na svätého Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
Keď na Ondreja hrmí, bude málo orechov.

Skúste si aj vy trošku počarovať, môže to byť príjemná zmena počas dlhých chladných večerov.

Foto: Lusi – Oslavuj.sk

Zdroje: Calendar.zoznam.sk, Dobos.revuca.net, Mesto.sk, Infovek.sk

Prečítajte si aj:

• Katarína na blate, Vianoce na ľade
• Čerešňová Barbora
• Od Lucie do Vianoc
• Martin na bielom koni

Páči sa 10 ľuďom.

Už sa mi to nepáči