Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

V dnešnom jazyku by sa o Lucii s trochou nadsádzky dalo hovoriť ako o celebrite, pretože sa o nej píše nielen veľa, ale najmä kontroverzne. Pre niekoho svätica, pre iného bosorka. Prečo je vnímanie tohto mena také rozpoltené a aké tajomné zvyky, tradície a pranostiky sa s ním viažu?

Lucia noci upíja, ale dňa nepridá

Kedysi sa 13. december považoval za deň zimného slnovratu. O čom hovorí pranostika v našom medzititulku. Aj s tým mohli súvisieť magické energie, ktoré sa pripisovali práve Lucii. Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc. Postupom storočí (a zavedením gregoriánskeho kalendára) sa však zimný slnovrat doslova „popresúval“ na 21. decembra, na deň, keď stridžie dni vrcholia. Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní, ktoré sa sledovali, aby sa predpovedalo, akých bude nasledujúcich 12 mesiacov nového roka. Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.

Lucia ako svätica

Postava svätej Lucie sa viaže na príbeh, v ktorom sa do kresťanky Lucie zaľúbil mladý pohan. Konkrétne do jej nádherných očí. Ona však ostala verná svojej viere, a preto mu poslala v miske svoje oči. Dodnes sa k jej hrobu v sicílskom meste Syrakúzy chodia modliť pútnici s očnými chorobami.

Lucia ako bosorka

V našich končinách sa však Lucie aj dnes občas nazvú strigami, bosorečkami či čarodejnicami. Toto spojenie je u nás historicky podmienené, pretože v tento deň sa konali mnohé zvyky, ktoré mali vyhnať z domov čierne sily. Lucia však nebola tou spomínanou bosorkou. Práve naopak. Dievčatá odeté do bielych plachiet, s bielymi tvárami a šatkami na hlavách, takzvané „lucky“ chodievali po domoch s dlhými husacími perami, ktorými vymetali zlo z kútov.

Hlukom proti zlu a iné tradície

Všeobecne 13. decembra ľudia hlasito odháňali zo svojich príbytkov všetky zlé sily. Chlapci plieskali korbáčmi, trúbili, pískali na píšťalkách a zvonili na zvoncoch. Ženské návštevy boli zakázané. Križovatky ciest zďaleka obchádzané. Tie totiž boli miestom stretávania sa všetkých bosoriek, ktoré striehli na mládencov, aby ich mohli vytancovať do smrteľného vyčerpania. Ľudia sa pred zlom chránili cesnakom. Ten nielen konzumovali, ale ním aj kreslili kríže na dverách svojich príbytkov a maštalí. Príbytky sa vydymovali dymom posvätných rastlín, veštilo sa, odriekali sa ochranné í ľúbostné čary. Na Luciu sa začal vyrábať špeciálny drevený lucijný stolček s tromi nohami. Každý deň až do Vianoc sa naň niečo prirobilo bez použitia jediného klinca a kladiva. Kto si naň na Štedrý deň sadol v kostole, uvidel všetky bosorky v chotári. Potom so stolčekom utekal domov a za sebou sypal mak, obilie alebo ihly. Pretože strigy ich nemohli prekročiť, ale museli ich zbierať, čím získaval odvážlivec náskok. Ak bol však prichytený, čakala ho krutá skúška. Na pupok mu bol priložený žeravý uhlík až do vyhasnutia. Ten, ktorý jeho teplo nevydržal, bol stigôňskymi pazúrmi nadobro roztrhaný.

Predstavte si, akú silu museli tieto povery nabrať, ak sviatok Lucie vyšiel na piatok trinásteho! :)

Od ľúbosti k erotike

Ľúbostné veštby sme s kamarátkami praktizovali na základnej škole i my, dievčatá z „moderného mesta“. Na 13 papierikov sme napísali mená chlapcov, poskladali ich a vložili do škatuľky. Každý deň sme jeden papierik spálili, bez toho, aby sme zisťovali, aké meno je na ňom napísané. Na Štedrý deň sa spálil posledný dvanásty. Na trinástom lístočku stálo meno nášho budúceho „akože“ manžela. :)

Inak si dievčatá veštili svojho nastávajúceho pomocou jablka. Každé ráno pred východom slnka si z neho odhryzli. Posledné zahryznutie malo byť počas zvonenia na Štedrý večer, pričom prvý muž, ktorého zazreli, mal byť ten ich.

Nuž a počuli ste už o „vypriadanej noci“? Dievčence sa podvečer stretli s mládencami, spolu sa hostili a do polnoci hrali hry. Potom mladí muži všetkým ustlali na slame a všetci spoločne prenocovali…

Dámska jazda na Luciu

Sviatok svätej Lucie sa oslavuje výraznejšie v Taliansku a Švédsku, svoje miesto má aj v Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a Bavorsku. Všade, samozrejme, so svojimi tradíciami a vlastnými interpretáciami tohto magického dňa.

Zaujímavosťou je, že Lucia z latinského Luxsvetlo, znamená svetlá, žiariaca, a preto by sa dalo povedať, že mená Svetlana, Svetislava či Svetluša sú pre Luciu akýmsi synonymom.

Dnešný deň je, milé dievčatá a dámy, ako stvorený na nespútaný ženský večierok. Vytiahnite preto von svoje kamošky, poklebeťte si pri vianočnom punči alebo sa stretnite u jednej z vás pri horúcom škoricovom čaji a spolu si vyčarujte meno toho svojho pravého.

PS PS:

Pre mňa ako Luciu bol a je tento deň väčším sviatkom ako napríklad narodeniny. Jeho slávnostnú a čarovnú atmosféru som vnímala od detstva veľmi intenzívne možno práve preto, že v každom školskom kolektíve (na základnej, strednej i vysokej škole) nás bolo vždy približne päť Lucií pokope. A to už je riadna (ne)bosorácka energia! :)

Foto: www.sxc.hu

Zdroje: Calendar.zoznam.sk, Infovek.sk, Jankohrasko.sk, Raznany.sk, Korzar.sme.sk

Prečítajte si aj:

Páči sa 12 ľuďom.


Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude publikovaná. Povinné údaje sú označené: *

*