Fašiangy, Turíce

karnevalová maska Práve sa nachádzame v období, ktoré označujeme ako veselostné, slávnostné, tzv. plesové. Pre mnohých z nás je však veľkou neznámou pôvodné označenie a význam týchto dní – Fašiangy, Turíce.

Tieto pojmy boli pre našich predkov synonymom radosti, veselosti a hojnosti. Sú to však udalosti, ktoré prebiehali v iný čas. Fašiangové dni veselenia sa začínajú po Troch kráľoch a koniec týchto  pohyblivých lunárnych sviatkov nastáva v deň pred Popolcovou stredou. A keďže Veľká noc je sviatkom pohyblivým a závisí od prvého splnu, ktorý nasleduje po jarnom slnovrate, fašiangy trvajú každý rok rôzne dlho. Po ich skončení začínal 40-dňový pôst, zavŕšený veľkonočnými sviatkami. Na päťdesiaty deň od veľkonočného pôstu, a teda na desiaty deň po Nanebovstúpení Pána sa oslavujú Turíce. Je to sviatok, ktorý pramení z pohanstva, ale svoje korene má aj v židovstve a postupne si ho prispôsobilo aj kresťanstvo. Dnes sú Túrice takzvaným svätodušným sviatkom, ale ostali zachované aj niektoré pohanské zvyky, ktoré oslavujú zobúdzajúcu sa prírodu.

V súčasnosti sa tieto sviatky a ich význam z nášho povedomia takmer úplne vytratili. V mestách a veľkomestách sa fašiangové obdobie už noblesne nazýva „plesovou sezónou“. No na mnohých dedinách si mladí i starí, aj dnes radi pripomenú tradície a zabavia sa podľa zvykov našich dedov a pradedov.

Fašiangy boli pre ľudí obdobím, ktoré delilo zimu od jari. fašiangové dobroty Cez dlhé a tuhé zimy sa naši predkovia potrebovali trochu ohriať, zatancovať si, zabaviť sa a tiež osláviť to, že slniečko im nakúka do oblôčikov postupne čoraz dlhšie. Taktiež si počas mrazivých dní potrebovali zachovať dobrú kondíciu a nabrať nejaké tie svaly pred nadchádzajúcim pôstom, preto by sme tento čas mohli nazvať aj časom zabíjačiek, klobások, slaninky a všakovakých iných dobrôt.

Dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak krátke obdobie fašiangové bolo postrachom. O tom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si, a uloviť si svojho pána „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydaju sa aj škaredé dievky.

karnevalová maska Podľa našich starých rodičov mala štedrosť v jedlách a pití zabezpečiť hojnosť a spokojnosť v nastávajúcom roku. Stoly sa preto prehýbali pod všakovakými dobrôtkami: klobáskami, slaninkami a mäskom alebo pod sladkými fánkami, pampúšikmi a šiškami. A nezabudnime i na fakt, že zimy bývali vtedy naozaj tuhé. Takže nejaké to kilo, dve naviac nikomu neprekážalo. Všetci bohatú a zamrznutú snehovú prikrývku akceptovali. Podľa pranostiky by oteplenie zimu len a len predlžovalo: „Ak sa mačka cez fašiangy na slnku opeká, v pôste za pec uteká.“ V dnešnej dobe globálneho otepľovania sa na spomínané pranostiky už len ťažko môžeme spoľahnúť. No fašiangy si dokážeme spestriť prípravou a absolvovaním karnevalu, plesu, tancovačky či obyčajným posedením si s priateľmi nad vynikajúcimi šiškami. Veseleniu zdar, milí oslavníci!

Foto: Ivan Kostitras, Lucik

Zdroje: Korzar.sme.sk, Pranostiky.naschat.sk

Páči sa 10 ľuďom.


Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude publikovaná. Povinné údaje sú označené: *

*